3/2009 - Viktor Cingel

Súvisiace články: Regenerácia elektróniek, Renovácia kovových batériových elektróniek radu 11, Prevodný katalóg elektróniek, História elektróniek – v kocke.

Elektrónky staršieho vydania, tzv. červená alebo zlatá séria mali tienenie elektrónkového systému, najmä pri vf elektrónkach, vytvorené pomocou vodivého povrchu nanášaného na skelenenú banku, väčšinou išlo o zinkovo-medené tieniace nástreky. Tento tieniaci povrch bol pokrytý farbou, čím dal elektrónkam estetický vzhľad. Známa je tzv. „červená“ séria Philips, vyrábaná v rokoch 1936 až 1945. Iní výrobcovia používali svoje typické sfarbenie, napr. Tungsram a Philips – zlatú, Telefunken šedú, Tesla – šedú, samostatnú kapitolu tvoria veľmi staré elektrónky typu RENS – kde sa používala tmavo-šedá. Mazda používala tmavozelenú. Úlohou povrchu je účinne tieniť elektrónkový systém ako aj okolie voči neželanému vf poľu. Tento povrch je medzi bankou a sklom omotaný kúskom tenkého medeného drôtika a ten je spojený s jedným kolíkom v pätici, najčastejšie s „tieniacim“ kolíkom, alebo katódou.

Obr.1. Príklad elektróniek s poškodeným tieniacim povlakom. Vo všetkých prípadoch je nutná oprava.

1. Príklady zafarbenia elektróniek

Elektrónka, ktorá má porušený alebo chýbajúci povrch, je citlivá na rôzne externé vplyvy, pri priblížení ruky mení parametre zosilnenia, ozývajú sa rôzne parazitné oscilácie a pod. Preto je potrebné pri reštaurovaní rádia tieto povrchy opraviť, najmä ak je poškodenie nad únosnú medzu (napr. viac ako 1/3 povrchu chýba).

Obr.2. Staršie elektrónky, farebný náter je poznačený zubom času.
Strieborný drôtik na E452T je výsledkom amatérskej opravy.

Obr.3. Staršie nožičkové elektrónky, náter je ako nový, nepoškodený, nezoxidovaný.
Ten "leukoplast" na takej rarite ako je E448 sa naozaj nehodí. Všimnite si, že farba presahuje na päticu.

Obr.4. Tzv. "červená séria". Zaujímavosťou je sýtočervená farba používaná v prípade Tungsram elektróniek,
Tesla robila tiež niektoré typy, napr. tu je ECH3 červená a vyššie bola ECH4 šedá.
Philips používal tmavšiu farbu. Drôtik je už výsledkom amatérskej opravy, bez lakovania.

2. Oprava prerušeného drôtika

Potrebné pomôcky:

• Ostrý nožík – na oškrabkanie starého laku a oxidácie z drôtika,
• Sekundové lepidlo (môže byť aj iné rýchloschnúce lepidlo, ktorým sa dá zlepiť sklo a bakelit) – na prilepenie sklenenej banky k pätici
• Jemný vlasový drôtik, medený alebo pocínovaný – získate z nejakého autokáblu, alebo aj z dvojlinky po odizolovaní – drôtik bude potrebný na namonatie drôtika okolo banky, potrebujete cca 4-5 závitov, tzn. celkom asi 30-40cm drôtika.
• Spájkovačku, cín.
  
  

1. Podľa toho, či originálny drôtik nájdete medzi bankou a paticou, alebo nie, pristúpime k oprave. V každom prípade ale najprv dôkladne prilepte banku ku pätici. Kvapnite sekundové lepidlo do uvoľnenej medzery medzi sklom a päticou, po celom obvode a na chvíľu podržte pritlačenú banku ku pätici.
2. Ak drôtik nájdete (buď ho vidno, alebo jemne hrotom nožíka oškrabete kúsok farby), tak jemne oškrabte farbu (ak ešte je na elektrónke) okolo celého obvodu aby ste mali elektrický kontakt drôtika so zinkovým podkladom. Ak celkovo chýba akýkoľvek povlak, tak len očistite okraj pätice.
3. Drôtik naviňte závit vedľa závitu okolo sklenenej banky tesne nad päticou. Koniec drôtika jemne priletujte k ostatným, aby sa toto navinutie nerozsypalo po ukončení navíjania.
4. V mieste kde trčí originálny drôtik spojený s tieniacim kolíkom alebo katódou, tak tento originálny drôtik priletujte k novo vytvoreným závitom.
5. Skontrolujte ohmetrom alebo skratomerom, či je kolík elektricky spojený s navinutými závitmi.
6. Ak je originálny drôtik prerušený alebo nie je spojený s kolíkom alebo úplne chýba, tak potom spravte spojenie tak, že nový tenký drôtik nalepíte na bok pätice, priletujete ho hore k závitom a druhý koniec zahnete pod päticu a priletujete k nožičke, možete ho 2-3 krát omotať o nožičku. Opticky drôtik zamaskujte tak, že ho na bakelitovej pätici natriete na čierno, resp. tmavohnedo. Samozrejme, že takáto elektrónka nie je na každodenné vyťahovanie/zasúvanie do/z pätice, ale ako funkčný kus v prijímači na predvedenie funguje.

3. Náhrada tieniaceho a farebného povrchu

Potrebné pomôcky

• Acetón, Perchlór alebo iný účinný odmasťovač,
• Odstraňovač starých náterov – použijete na bezproblémové odstránenie starého povlaku,
• Medený, alebo zinkový vodivý sprej – napr. EMV35 (http://www.sos.sk/?str=371&artnum=33236), alebo ZINGA – prvá vrstva farebného povlaku, slúži na tienenie,
• Farebný Autolak v spreji, alebo akrylátové farby – na vytvorenie farebného povlaku – červený, zlatý, šedý a pod. podľa typu elektrónky,
• Maskovaciu pásku, papierovú – na oddelenie miest, kde sa nemá striekať,
• Ostrý nožík, nožnice – pre manipuláciu s páskou,
• Ochranné rukavice,
• Propisot, súché otláčacie písmenká, alebo na slikónový papier natlačené písmená a logá na elektrónke,
• Dobovú fotku elektrónky, aby sme presne vedeli aký tvar nápisu a logo bolo na elektrónke. Veľký katalóg fotiek elektróniek je na adrese http://www.radiomuseum.org/dsp_searchtubes.cfm.
  
  

1. Podľa rozmeru poškodenia pôvodného laku, ak sú menšie poškodenia, tak len očistite okraje kde lak chýba, odmastite sklo a malým štetcom naneste alebo opatrne strektnite tieniaci medený povlak na toto miesto, aby bol dobre spojený s vodivou pôvodnou vrctvou na okrajoch.
2. Ak je poškodenie celoplošné, tak odstráňte všetky zbytky pôvodného nánosu, buď odstraňovačom náterov alebo jemným oškrabaním hranou nožíka. Robte to opatrne, aby sa nepoškodil drôtik pri pätici a sklo. Potom celý povrch dôkladne odmastite. Doporučujem ešte pre dobré priľnutie laku, sklo očistiť prípravkom, ktorý obsahuje kyselinu fosforečnú (napr. prípravok na čistenie umývadiel a WC), tá mikroskopicky naleptá povrch skla a lak dobre priľnie. Pracujte v rukaviciach.
3. V mieste drôtika, povrch drôtika jemne očistite aby mal elektrický kontakt s budúcim vodivým nástrekom.
4. Lepiacou páskou zakryte päticu, pripadne okolie čiapočky alebo vytvorte pás, kde sa má nastriekať povlak (napr. pri koncových elektrónkach).
5. Dôkladne nastriekajte medený alebo zinkový vodivý povrch, tak aby pokryl celú plochu, aby sa dotýkal drôtika a aby nestekal.
6. Po dôkladnom zaschnutí, prekontrolujte ohmetrom, či je medený povrch spojení s tieniacim kolíkom/katódou. Ak áno, pokračujte ďalej, ak nie prekontrolujte drôtik, spojenie a pod.
7. Autolakom, najlepšie matným, alebo matnou akrylátovou farbou v spreji alebo na handričke, nastriekajte kryciu farbu. Radšej dve vrstvy. Nechajte dobre zaschnúť. Po zaschnutí odstráňte kryciu pásku.
8. Propisotom natlačte popis elektrónky, tj. Označenie. Ak máte Propisot viacerých rozmerov a tvarov, tak skúste nasimulovať aj nápisy, firmu alebo výrobné čísla. Niekto používa metódu, že celkový nápis zhotoví na počítači, potom ju vytlačí inverzne na papier so silikónovým povrchom (napr. zadný papier zo samolepiek) a takto pripravený nápis ešte za čerstva otlačí na farbu.

Jednou z metód výroby je aj tlač popisu a obrázku na nálepky, ktoré sa lepia po namočení vo vode. Je možné kúpiť A4 s takýmto povrchom, na ktorý sa natlačia vzory. Priložené vzory som získal od p.Kehára.

Obrázky z konkrétnej opravy budú doplnené neskôr.

4. Všeobecné rady

Pracujte v rukaviciach a v dobre vetranej miestnosti. Počas celého priebehu práce, dajte aj pozor na prudké pohyby a nárazy s elektrónkou aby ste si nepoškodili jemné mriežky v elektrónke (riziko odtrhnutia). Pracujte nad stolom, na ktorý si dajte nejakú mäkšiu podložku (molitan, starý uterák a pod.), ak by vám elektrónka vypadla z ruky, tak sa nerozbije pádom na zem. Doporučujeme, nachystať si viac elektróniek rovnakej farebnosti a robiť naraz viac kusov. Je to efektívnejšie a hlavne rýchlejšie. Takto opravené elektrónky trochu cítiť pri prvom zapnutí, ale to čoskoro zanikne a plnia svoj účel naďalej.