(c) Viktor Cingel, 12/2007

Chcel by som poďakovať kolegovi Srnišovi z Poltára, ktorý mi dosť poradil ako postupovať pri oživovaní tohto prijímača. Predsa len, znalosti z roku 1926 už len tak v knihách neprečítate.

Čo sa týka elektrického zapojenia, resp. niektorých mechanických úkonov (otvory v montážnej doske), tak s veľkou pravdepodobnosťou tento prijímač reprezentuje amatérsku prácu. Súčiastková základňa bola na 90% z produkcie Telektra, cievky sú však diskutabilné. Naopak, skrinka, z pevného masívneho dreva, vyzerá ako perfektná práca, buď šikovný stolár, alebo továrenská výroba. Po prezretí katalógu firmy Telektra a hypotéze, že zapojenie mohlo byť typu "neutrodyn", (viď súčiastky popísané ďalej), mohlo sa jednať o stavebnicu Telektra, Neutrodyn. Je to ale len hypotéza, ktorú by bolo potrebné nejako dokázať. Ďalšia indícia je, podľa schémy, že by mohlo ísť o nejakú amatérsku stavbu zo súčiastok Telektra, s využitím stavebného návodu publikovaného v Radiolaboratoř, 1/1928.

V prijímači som našiel tieto komponenty:
- pätice, kruhové - Telektra,
- žhaviace reostaty 30 Ohmov, Telektra,
- ladiaci kondenzátor - 250 cm Telektra, po premeraní však mal 430 pF.
- ladiaci kondenzátor - 500 cm UNION,
- malé kondenzátory - Eumig, Telektra (250cm, 1000cm).
- väzobný (blokovací?) kondenzátor - Telektra (bolo to už len púzdro, do ktorého som dal 10nF),
- väzobný transformátor - len púzdro, Telektra,
- cievky - bavlnený drôt, cca 0,6mm, po zmeraní mali ladiace okruhy 270 mikroHenry.
- anódová cievka mala odbočky na 19, 9, 43 závitov, spolu mala 71 závitov, priemer 85mm.
- anténna cievka ladiaca 70 závitov, anténna 20 závitov, priemer 85mm.
- odpor - 2MOhm, Loewe (vákuový) v držiaku,
- výpínač, páčkový, neznámy,
- zdierky - kovové, priemer závitu 6mm,
- neutralizačný kondenzátor - cca 40 pF, 4 mosadzné doštičky, neznámy,
- gombíky - Telektra (bolo nutné doplniť 3 chýbajúce gombíky, tiež Telektra),
- na doske chýbali štítky (zostali po nich len dieročky od klinčekov).





Schému som nemal, tak som hľadal niečo veľmi podobné. Našťastie sa mi podarilo zohnať nielen schému, ale aj pravdepodobne fotku podobného prijímača, ktorý po elektrickej a mechanickej stránky vyzerá naprosto zhodne. Nasledovná fotografia aj schéma sú z časopisu: Nosztalgia RÁDIÓ hírújság, marec/apríl 2007 (časopis maďarských rádiozberateľov). Tento prijímač má tiež 4 elektrónky, montované rovnakým spôsobom, ako som našiel v renovovanom prijímači, a tiež rovnaké cievky. To mi indikuje, že by to mohla byť rozšírená stavebnica.







Súčiastky:
- C1,C2 - ladiaci 350-450 pF
- C3 - ladiaci do 50 pF
- C4 - 10.000 pF
- C6 - 250 pF
- C5 - 1.000 pF (podľa časopisu, ale ja som dal len cca 500pF)
- S - 2-4 MOhm
- R1,R2,R3 - 30 Ohmov reostat
- nf trafo 1:3 až 1:4

Osadenie elektróniek bolo pravdepodobne nasledovné (citované zo spomínaného časopisu):
- vf trióda A409,
- detekcia A415,
- prvý nf A406,
- koncový nf A406 (alebo B406 - výkonnejšia)
Oživovanie som skúšal s týmito elektrónkami, na vstupe som odskúšal aj A410 a RE084. Najlepšie výsledky sa mi podarilo dosiahnúť pri elektrónkach A409, A415, A409, B406.

Prvým krokom v renovácii bolo všetko rozmontovať a vyčistiť. Všetky súčiastky boli umyté, vysušené a kovové dielce a skrutky boli jemnou mosadznou kefkou prebrúsené do leskla. Opatrne boli odmontované aj drôty, nakoľko v týchto prijímačoch sa použivali drôty štvorcového prierezu, hrubé cca 1 mm, medené a pocínované. Drôty boli obalené tmavohnedou dobovou "bužírkou", na konci mali krásne pocínované očká. Ebonitová doska bola očistená, jemne prebrúsebná najjemnejšou oceľovou vlnou. Diery, ktoré som nepotreboval, som zatmelil autotmelom a jemne prebrúsil. Na záver bola na dosku apliikovaná akrylátová farba, jemne prebrúsená oceľovou vlnou a prevoskovaná voskom na starožitnosti. Pri práci používajte ochranné pomôcky, aby ste nevdychovali prach z ebonitu.

Chýbajúce zdierky som použil zo starej telefónnej ústredne, tam sa používali kovové chrómované zdierky, navlas podobné originálnym. Originálne majú dole skrutku na pripevnenie vodiča, tie telefónne treba prispájkovať. Všetky súčiastky boli namontované na dosku mosadznými skrutkami. Trvalo mi takmer deň, kým som našiel optimálne rozloženie súčiastok, aby spoje boli čo najkratšie a rozmiestnenie čo najestetickejšie. Prijímač je trochu citlivý na priblíženie ruky ku gombíkom ladenia, tak som pri neutralizačnom kondenzátore nechal mosadzný tieniaci kryt, uyemnený. Trochu to pomohlo. Dĺžka spojov nie je veľmi kritická, najdlšie spoje vo vf časti majú asi 15 cm, ostatné sa podarilo spraviť okolo 5-8 cm.

Cievky boli len umyté a vysušené, na vstupnú cievku bolo treba spraviť drevený rozperný nosníček, bol natretý akrylom na čierno. Reostaty boli všetky prerušené, tak som len odmontoval nosič odporového drôtu a v oblasti prerušenia som to jednoducho premostil malým kúskom tenkého drôtu, ktorý sa skryl pod pásik s odporovým drôtikom a tento pásik sa namontoval naspäť na teliesko reostatu (pozrite nižšie, pri pohľade zhora to trošku vidno na dvoch pravých reostatoch).



Montovanie je časovo náročné. Každý drôtik treba starostlivo vybrať, najlepšie ak má koncovku, premerať, poohýňať do pravého uhla a dôkladne priskrutkovať ku spoju. Pred priskrutkovaním sa mi osvedčilo dosadzacie pôšky skrutiek ako aj koncovku drôtiku dôkladne prebrúsiť kefkou až na kov, pretrieť Kontoxom a až potom spojiť a zoskrutkovať.

Zemniaci vodič bol použitý 1mm pozinkovaný a neizolovaný drôt, všade kde treba, boli spravené očká. Podarilo sa mi v celom prístroji spájkovať len na zdierkach a na 2 reostatoch (nemali skrutku). Všetko ostatné sú len montované spoje.







Po elektrickej stránke oživovanie prebiehalo v niekoľkých stupňoch:

1. Žeravenie - priviesť naprázdno 4 V a odskúšať funkciu reostatov. Potom postupne založiť elektrónky a premerať žeraviace prúdy. Robiť rýchlo, aby sa nepokazili elektrónky. Elektrónky za studena vykazovali odpor vlákna asi 5-6 Ohmov.

2. 90V som spravil z 200V zdroja, kde deličom 2x22kOhm/2W a tranzistorom BU268 som spravil cca 95-100V. Pri oživovaní s použitím sieťového zdroja doporučujem dobre odfiltrovať napájanie, elektrolyt 10mikro plus normálny kondík 100n, dajte aj na 90 napájanie aj na žeravenie. Keď som ich nedal, tak to celé kmitalo a štekalo (ako Talisman, keď nefiltruje predpätie).

3. Po založení prvej vf elektrónky sa vf generátorom nasimulovalo asi 1MHz (Budapešť vysiela na 1053kHz v Bratislave), modulovaný 400Hz a našiel som nastavenie ladiacich obvodov v mriežke a v anóde, ako aj neutralizačného kondenzátora tak, že na anóde A415 bolo vidieť modulovaný signál. Navyše treba hľadať reostatmi polohu žeravenia tak, aby sa prijímač dostal tesne pred oscilácie (kvôli dlhším prívodom k anódovému obvodu ako aj vnútornej kapacite anóda-mriežka na prvej elektrónke - vstup osciluje na vf). Ale keď sa všetky tieto prvky nastavia (aby ste mali päť rúk), tak sa ozvala prvá (a posledná) SV stanica, rádio Budapešť (Slovensko na SV má už len stanicu Regina, ale keďže to je regionálne vysielanie v rôznych jazykoch, tak niekedy ani neviete čo ste chytili). Skúšal som to tak, že v anóde tretej elektrónky som dal "trúbový" reproduktor, 4,5kOhmový.

4. Keďže som nemal prevodný transformátor, tak som do krabičky vmontoval odporovú väzbu, tj. anódový odpor A415 je 0,15MOhm, mriežkový odpor ďalšej A406 na -4V je 2MOhm a väzobný kondenzátor 10nF. Tieto tri súčiastky sa schovali do krytu od nf transformátora firmy Telektra. Ešte nie je oživený výkonový nf stupeň, lebo čakám na elektrónku.

5. Pozor na presné zapojenie anódovej cievky prvej vf elektrónky, treba dodržať poradie závitov a neutralizačná energia nesmie byť veľmi veľká, lebo by prijímač dosť tlmila. Mne sa podarilo spraviť chybu, mal som cievku otočenú naopak. Dobré je pri nastavovaní anténu dať priamo na mriežku prvej elektrónky cez kondenzátor okolo 300pF, je to silnejší signál a na prvé "rozbehanie" to veľmi pomôže. Potom ale vráťte anténu na vstupnú cievku a polohou cievok voči sebe nájdete najväčšiu hlasitosť. Mne sa osvedčila vzdialenosť asi 0,5 cm.

6. Do prístroja som založil Palaba skrinku na anódové batérie, presne pasovala na výšku. Mal som však len na 14 ks, tj asi 60V, čo by mohlo stačiť, ale neosádyal som to batériami, lebo jedna dnes stojí okolo 40Sk, takže by to vyšlo na slušnú pálku. Foto Palaba skrinky je nižšie. Existujú aj širšie Palaba skrinky, tie by boli vhodnejšie.

Nečakajte zázraky, budete radi ak sa ozve jedna stanica a tú si dobre zapämatajte a nechajte radšej naladenú, lebo druhý krát sa vám to nemusí podariť.

Ešte treba dorobiť tieto detaily:
- hliníkové štítky na prednú dosku, popisujúce funkcie zdierok a gombíkov.
- nejako ošetriť gombíky, lebo sú dosť zájdené (zoxidované), asi ich len preleším voskom a nechám tak.