Palaba B2 - postup renovácie

Rádiá firmy Pála, akc.s., Slaný, predávané pod obchodným názvom Palaba boli určené prevažne na batériovú prevádzku. Firma Pála sa špecializovala hlavne na výrobu a predaj batérií, všetkých typov a rádiá pravdepodobne pribrala do sortimentu neskôr hlavne pre podporu predaja batérií. Aby posilnila povedomie o produktoch medzi odbornou verejnosťou, amatérmi, firma vydávala rôzne plány na stavbu osvedčených rádií, samozrejme všetky konštrukčné prvky, súčiastky a batérie boli od výrobcu Pála akc.s.

Medzi takéto prístroj patrilo aj rádio Palaba B2. V dobovej brožúrke Světlo a síla z roku 1933 sa o rádiu podrobne písalo. Firma tieto rádia vyrábala v rôznych variantoch, najmä farebne sa líšiacich. Okrem farebnej úpravy povrchu sa experimentovalo v tomto rádiu aj s elektrónkami, známe je osadenie s 4 V elektrónkami (B424, B443S), ale prístroj umožnil použiť i 2V elektrónky (pozri stavebný pokyn nižšie). V prístroji, ktorý je prezentovaný v tomto servisnom návode, sa možno stretnúť ešte s nasledovným zaujímavým riešením. Medzi koncovou a VF elektrónkou je v žeraviacom obvode do série zapojený drôtový odpor asi 32 Ω, ktorý pri žeraviacom prúde prvej elektrónky (predpokladáme B424) urobil úbytok presne 2V, tzn, že prvá elektrónka bola na žeravenie 2V a koncová mohla tým pádom byť i na 4V. Je to ale domnienka, lebo na šasí je tušom a rukou napísané osadenie prístroja.

Doporučené elektrónky pre Palaba B2.

Zaujímavé je, že firma musela na svojom prístroji mať nálepku Pat.Licen., pravdepodobne kvôli patentu na spätnoväzbový audión. Ale museli by sme pátrať hlbšie vo firemnej dokumentácie, aby sme zistili pravý dôvod pre lepenie tohto licenčného štítku na šasí.

Konštrukčne je prístroj veľmi jednoduchý. Šasí (je nakreslené na priloženom výkrese) je nosným prvkom celého prístroja. Súčiastky sú nadanú dobu štandardné – odpory a kondenzátory ALWAYS, ale nf transformátor je Philips 4085 (Hollandia) 1:6. Za zmienku stojí aj reproduktor, je to magnetický typ rovnaký ako v prijímači FLOS a PHILIS 930, jeden kolega ma upozornil, že aj iný typ mohol byť montovaný do tohto prístroja. Na priložených fotogafiách nájdete aj detailne foto magnetického systému reproduktora. Blokovacie kondenyátory 0,5 μF sú umiestnené na bočnom plechu šasí, nevykazovali žiadny zvod, preto sa na nich nič nemenilo. Všetky cievky, vrátane odlaďovacej boli v poriadku, pokúsil som sa ich zdokumentovať.

Zapojenie prístroja je veľmi jednoduché. Oproti zapojeniu publikovaného v dobovej dokumentácii, som našiel v prístroji dve zmeny. Spomínaný odpor v žeraviacom obvode a ďalší odpor 2kΩ v mínusovom prívode anódového napätia, tento odpor spolu s odoberaným celkovým prúdom cca 4-5 mA tvorí úbytok napätia vo výške asi -10 V, čo je práve predpätie na koncovej elektrónke.

Zaujímavé je riešenie vstupnej cievky, ide o štandardnú cievku na SV a DV pod označením Palaba 6027, ktorá má v sebe otočnú spätnoväzbovú cievku. Otočný systém však v tomto prístroji vykazoval mechanickú nedokonalosť, oska sa príliš hýbala v vo veľkom otvore a tvorila potom nepríjemné praskanie v prijímači. Je to dané opotrebením hriadeľky v styku s plechom šasí – vydratie. Kto chce, môže to eliminovať vložením nejakej pružnej hmoty (gumy) do miesta otáčania hriadeľky.

Skrinka prístroja je z dreva, nastriekaná sýtočerveným lakom. Dôkladne som očistil kúsok skrinky, oživil starý lak utretím pomocou acetónového riedidla a podľa tejto farby som zakúpil – červenú rallye, sprej. Skrinku bolo treba na poškodených miestach pretmeliť drevotmelom, prebrúsiť a na záver som tmelené miesta prestriekal ešte striekaným tmelom. Po dôkladnom vybrúsení bola skrinka prestriekaná jednou vrstvou základnej farby a potom dvomi vrstvami červeného laku. Je to dosť nezvyčajné alebo rádio bolo naozaj veľmi farebné. Z dobovej reklamy vidno, že sa vyrábali rádia vo farbe červenej, zelenej a hnedej.

Oživenie rádiá
To nebol problém. Jedinou vážnejšou poruchou bolo, že upevnenie zrážacieho odporu 2kΩ a ostatných elektrických kontaktov na šasí je robené cez nitovacie očká. Tie boli skorodované a ukazovali veľký prechodový odpor. Preto ich bolo treba „preklepnúť“ a dôkladne skontrolovať elektrický spoj na kostru. Druho závadou bolo prerušenie drôtového odporu v žeraviacom obvode, ale keďže som použil 4V elektrónky, tak tento odpor neplní funkciu a nenápadne som ho premostil drôtovou spojkou.

Skúšanie rádia prebehlo s pomocou náhradného napájacieho zdroja. Citlivosť rádia je ale malá, možno aj preto, že elektrónky boli vyčerpané asi na 80%. Je to však veľmi zaujímavé rádio, ktorého autentickú podobu je treba zachovať.