Demontáž
Pred akoukoľvek demontážou doporučujem - všetko nafotiť, z viacerých uhlov a radšej viac obrázkov. Špeciálne mechanický systém. Veľmi to oceníte pri montáži.

Dosku s reproduktorom aj s membránou odmontujeme ako jeden celok z rádia. Vzadu v strede kónusovej membrány pájkovačkou roztavíme cín, ktorým je upevnený stred membrány na kmitaciu tyčku. Na boku kruhového rámu sú na doske dve šroubičky, ktoré keď povolíme a otočíme o niekoľko stupňov, tak sa uvolní medený drôt lemujúci okraj membrány. Pozor. drôt je prestrčený cez dierku v šroubičke, tak otáčanie šroubičky dookola nie je vhodné, roztrhne sa drôt. Takto sa uvolní membrána a dá sa dole z mechaniky. Mechaniku odmontujeme spolu s rámom štyrmi šroubami v doske.

Jadro mechaniky je pomerne zložité. Najprv uvolníme a odskrutkujeme dve dlhé nohy, ktoré držia mechaniku, potom pokračujeme a uvolníme magnety. Magnety sú štyri. Následne odmontujeme matice, ktoré pripevňujú elektrické svorky, opatrne, aby sa nepretrhli prívody k cievke. Pokračujeme odskrutkovaním vrchných skrutiek a tým sa magnetické obvody uvolnia a je možné ich demontovať. Na záver jemne odskrutkujeme tri skrutky, ktoré držia kmitací systém. Druhú, identickú stranu, neuvolňujeme, netreba to. Takto sa dá vytiahnúť cievka, a máme vlastne všetko rozobraté a je možné to vyčistiť. Pozor na 3 malilinké šroubičky a 6 mini podložiek, asi by ste rovnaké nevyrobili, a ich rozmery sú podstatné, lebo centrujú mechanický kmitací systém.

Čistenie
Keďže kovové prvky boli skorodované, tak na čistenie bola použitá jemná oceľová a neskôr mosadzná keftka. Poniklované L rebierka sa vyčistili len Silichrómom. Všetky matice sa jemne prebrúsili mosadznou kefkou. Závity skrutiek sa prekefkovali a natreli WD40 pre lepšiu mechanickú manipuláciu. Veľmi skorodované časti (hlavne magnetické obvody ku kmitačke) sa jeden krát odhrzili odhrdzovačoum a potom dlho jemne brúsili, až mali kovový vzhľad.

Skladanie
Mechanické časti sa očistia od prachu a kovových pilín z čistenia. Všetky som pretrel ľahko handričkou namočenou WD40. Tento prípravok dá kovu konzervačný povrch a závity sa ľahko točia. Skladanie začnite tak, že zostavíte bez šroubovania magnetické obvody (dve veľké časti s podkovou), pripevníte k nim druhý L nosník. Zatiaľ bez zošroubovania. Založíte cievku, ebonitový nosník prívodov - zatiaľ bokom. Najprv zoskrutkujte kmitací systém, tj tie malilinké šroubičky. Nedoťahujte veľmi, len aby držali skrutky, ešte to budete aj tak štelovať po celkovom zostavení. Nasaďte ebonitovú doštičku s prívodmi a tiež prišrobujte.

Založte magnety a tiež ich prišrobujte. Pozor na polaritu magnetov.
V tomto prípade sú magnety štyri, poskladajte ich tak že dva a dva sú spolu a póly S a J na každej dvojici sú pri sebe. Potom aj keď jednu dvojicu dáte na jednu stranu a druhú dvojicu na druhú stranu, tak S a J musia byť na opačnej strane. V takomto prípade magnetické siločiary idú cez podkovičky, J sú napr na dolných podkovičkách a S na vrchných (pozrite obrázky hore). Prvé poskladanie sa mi nepodarilo a siločiary boli uzavreté, hralo to ale veľmi ticho.

Takto je celok už zostavený, ale ešte nevyštelovaný. Podstatné je, aby podkovičky magnetov boli od kmitacej doštičky rovnomerne vzdialené. Najprv pritiahnite 6 malilinkých šroubičiek. Potom striedavo ostatné matice celého magnetického systému. Pri každom dotiahnutí pozorujte štrbiny pri podkovičkách proti svetlu. Dbajte, aby tam stále bola medzera, na všetkých stranách, cca 0,2-0,4mm (odhadom). Keď nie je, tak trochu povoľte veľké matice a skúste nacentrovať celkovo polohu veľkých prvkov, aby vznikla medzera. Ked ste si istý, že je tam medzera, tak podoťahujte všetky matice a zaistite ich bielou farbou (takú som našiel na originály pred demontážou). Jemné donastavenie medzery možno aj tak, že šroubovákom trošku zdvihnete alebo stlačíte pružné lišty pri maličkých šroubičkách.

Membrána
Membrána bola dosť poškodená, ale bola úplná. Chýbali len maličké kúsky. Po očistení jemným štetcom od prachu sa postupne začal proces lepenia. Na lepenie bol použitý tmavý papier, ktorým sa podliepali roztrhnuté časti. Podliepanie bolo zásadne na vnútornej, neviditeľnej strane, tak aby tá časť, čo je vidno v rádiu, bola čo najoriginálnejšia. Na lepenie sa použil rýchleschnúci duvilaxový lep Ponal Expres.

Tam, kde chýbali časti membrány ako aj na povrchu membrány som použil túto metódu: Von aj dnu som prilepil hrubší modelársky biely papier, určený na konštrukciu krídel. Tento papier sa potom po zaschnutí dá vyšpanovať tak, že sa natrie modelárskym španovacím nitrolakom. Týmto nitrolakom som natrel aj vnútro membrány a tieto prelepené spoje. Nitrolak spôsobí napnutie papiera a spevní tak celkovo membránu, čo sa prejaví na kvalitnejšom zvuku. Nedávajte nitrolaku veľa, radšej dva razy, aby nepresiakol navonok a bol viditeľný. Po celkovom zaschnutí bolo len z estetických dôvodov vnútro reproduktoru ľahko prestreknuté čiernym akrylátovým matným lakom. Nie vonkajšok, ten zostal originálny. Dve miesta na vonkajšku, kde bol nahradený papier, som jemne prispôsobil podobnou farbou (originálna je tmavo zelenohnedá so zlatistým pieskom :). Po celkovom preschnutí bola membrána upevnená do rámu pomocou originálneho medeného drôtu, ktorý obopína filcový čierny okraj.

Na záver priskrutkujte nosné nohy a celý systém sa potom priskrutkuje na dosku spolu aj s kruhovým rámom. Založíte membránu, pritiahnete ju medeným drôtom k rámu poza filec a vzadu kónický stred prispájkujete k mosadznej tyčke. Reproduktor je takto hotový, môžete ho preskúšať.

Jednoduchá skúška spočíva v tom, že ho trochu "preťukáte" pripojením na jednosmerné napätie 5-10 V. Alebo na striedavé, napr. na žeraviace napätie trafa 4-6,3V. Malo by v ňom pekne a hlasno bručať 50 Hz. Aj tak najlepšia skúška bude naživo, pri ladení prijímača.