Hotová katastrofa ! Toľko korózie som ešte nevidel. Zrejme to svedčí o tom, že rádio sa nachádzalo v ťažkých podmienkach, asi oddychovalo niekde pri aute, v garáži, zimu, leto. Po tom ako bolo zreštaurované, uvádzam niektoré poznatky, ktoré vám pri obhliadke nájdeného rádia pomôžu odhadnúť náročnosť opravy:

1. Korózia. Asi sa jej nevyhnete. Ak je len sem-tam povrchová, tak je to v poriadku, ale ak je "zalezená" pod súčiastkami, okolo pätíc, aj na druhej strane pod šasí, tak to bude zložitá oprava. Toto rádio malo koróziu prerastenú zhora aj dole pod šasí. Miestna korózia bola na obalovej skrinke, pretože zvnútra je skrinka pomedená (kvôli tienieniu) a zvonku je nastriekaná kvalitným zeleno/kovovým lakom, tmavej vojenskej farby.
2. Menič. Trafo bolo v poriadku. Keď vytiahnete vibrátor, tak odpor primáru aj sekundáru sa dá pomerať v pätici vibrátora. Vibrátor bol u jedného typu v poriadku, u druhého bola treba menšia oprava. Pripojte plochú batériu medzi kostru a stredný kolík, budete počuť bzučanie.
3. Elektronika. Pätice v poriadku, nevymenené a pod šasí bol vymenený len jeden odpor. Skontrolujte pohľadom aj opletené vodiče k čiapočkám elektróniek, na miestach zhybu vykazovali skrat, tak tomu sa asi nevyhnete.
4. Ladenie. Otočné mechanizmy išli ľahko, neboli zadreté. K týmto autorádiám sa dodávalo "ďiaľkové" ovládanie, dva bowdeny , na konci ukončené v ovládacej jednotke so stupnicou. Bowdeny neboli mechanicky zadreté, čo je dobre, lebo sa ťažko opravujú.
5. Skrinka. Plechová, bez väčších poškodení, chýbali reproduktory, tak si pripravte nejaké ploché typy, lebo ich bude treba spratať do neveľkého priestoru. Ukázalo sa, že dobré repráky sú zo starých autobusov, majú magnet na strane membrány a tak zaberajú málo miesta. Pred reprákom je brokát a kovová mriežka.
   

Nálezový stav pod šasí.

3. Schéma zapojenia
S určením typu prijímača to bolo trochu ťažké. Philips v tomto prevedení vyrábal asi 10 typov prijímačov. V Empfanger Schaltungen Band VI boli nájdené všetky schémy, ale pri detailnej kontrole sa jednotlivé prvky a hodnoty v schéme líšili. Napr. zapojenie meniča zodpovedalo viac prístroju z triedy 260-265B ale vstupná časť vf, s trimrami v oscilátore, zase zodpovedala zapojeniu typov 258-269B. Úplne inak tiež bola zakreslená schéma v originálne dokumentácii Philips, napr. k prístroju 263B. Tak pri oprave boli použité tie fragmenty schém, ktoré najviac zodpovedali danej časti. Uvádzam preto všetky typy schém a nechám na vás.

Originálna Philips dokumentácia	260B-265B, Empfanger Schaltungen VI	258B-269B, Empfanger Schaltungen VI

Keď si naštudujete schému, môžete pristúpiť k oprave. Doporučujem postupovať v tomto poradí:

• Menič anódového napätia,
• Kontrola žeraviacich zapojení
• NF zosilňovač
• MF zosilňovač, naladenie
• VF časť a naladenie

Modrá časť reprezentuje vibrátor

Detailný popis renovácie vibrátora najdete v samostatnom článku.

Ďalej popíšeme opravu vnútornej časti meniča, ktorý po otvorení papierového krytu vyzerá v originálnom vyhotovení nasledovne. Popis súčiastok je v ďalej uvedenej tabuľke.

Originálne súčiastky v meniči.

	Pri pohľade z vrchu na otvorený menič nájdete tam dve veľké tlmivky S13 a S15 a dva veľké asfaltové kondenzátory C29 a C38, obyčajne zničené. Kondenzátory nahraďte novými, 0,5mikroF aspoň na 400V, podobných valcových rozmerov ako sú pôvodné. Pripevnené sú plieškom k boku krytu meniča. Prívody dobre skontrolujte, preletujte, tečie tam až 3A. Pri tlmivke S13 je vo vnútri tlmivky záhadná "špongia", obyčajne zničená. Zrejme mala tlmiť chvenie tlmivky, resp. vibrácie. Tlmivka S15 je zaliata v parafínovom vosku, očistite ju suchým štetcom.
	Takto vyzerá otvorený menič vo vnútri. Tri kondenzátory vymeňte, určite budú prerazené, odpory vinutí skontrolujte ohmetrom, takisto odpory 100, resp.200 ohmov. Trafo ľahko skontrolujete nasledovne: Priveďte striedavé napätie 6,3V na dierky 2 a 3 meniča na pätici a zmerajte striedavým voltmertrom napätie na jednotlivých sekundároch - malo by byť cca 240-260V. Resp. odmerajte napätie na dierkach pätice č. 1 a 4, tam by malo byť okolo 500V striedavé. Ak to nameriate, trafo je dobré. Ak máte dobrý vibrátor, a prerušuje aj primár aj sekundár, tak po výmene kondenzátorov by mal menič fungovať. Pri tejto skúške dajte pozor na správne zasunutie vibrátora podľa polarity batérie, ktorá je pripojená na kostru - pozrite šedý polkruh na vrchu vibrátora a jeho natočenie podľa pokynu na kryte (pozri foto na konci tohto článku). Ak vibrátor prerušuje len primár, tak doporučujem spraviť jednoduchú úpravu s dvomi usmerňovacími diódami a menič funguje veľmi dobre.
	Princíp spočíva v tom, že odstránime privod od trafa k dierkam 1 a 4, uzemníme stred sekundáru a z okrajových vinutí spravíme dvojcestné usmernenie podľa schémy. Doporučujem pod kryt meniča schovať aj jeden elektrolytický kondenzátor, napr. 20mikroF/450V, aby sa zlepšilo filtrovanie Ua. Diódy môžu byť KY705 alebo KY130/500 a viac.

Takto vyzerá menič po renovácii plechových skorodovaných častí, výmene kondenzátorov a doplnení úprav podľa vyššie popisovanej schémy. Po pripojení na 6V batériu dáva naprázdno asi 280V, po zaťažení 10kOhm odporom (asi 25mA), kleslo napätie na 240V. Menič uzavriete papierovým krytom a prišroubujte späť na šasí. Priletujte vstupné tlmivky a kondenzátory.

Renovovaný menič, zapojenie používa kremikové diódy ako usmerňovač, odľahčil sa vibrátor

Celkový pohľad na čiastočne poskladaný menič, vľavo sú filtračné tlmivky proti poruchám

4. Mechanická renovácia

Dostať toľko korózie preč, bolo dosť ťažké. Nechcel som celý prístroj rozmontovať, to by sa asi ťažko skladalo. Použila sa klasická metóda, povrch šasí dôkladne prebrúsiť takmer až na kov. Na uľahčenie prístupu sa dali odmontovať resp. povoliť - odmontovať menič, ladiaci kondenzátor a výstupné trafo, povoliť - cievky. Potom sa brúsilo šmirgľom - najprv zrno 120 na záver 600, až kým nezostali len fľaky korózie. Tie sa neutralizovali odhrdzovačom. Šasí sa potom umylo horúcou jarovou vodou a opäť prebrúsilo, tentoraz oceľovou vlnou, jemnou. Potom nezabudnite poriadne povýsávať zbytky prachu a vlny.

Na povrchový náter šasí som použil zinkový náter ZINGA, ktorý vytvára bezprúdovou cestou zinkový vodivý povrch. Treba natrieť aspoň dve vrstvy a nechať aspoň 48 hodín v teple vytvrdnúť. Takýto povrch sa dá potom preleštiť, opäť oceľovou vlnou a povysávať. Cieľový efekt je vodivý a zinkovo-kovovo vyzerajúci povrch.

Pod šasí bola kórózia najprv neutralizovaná odhrdzovačom a potom jemne štetcom natretá spomínaná zinková farba. Tam sa ale nedala preleštiť, zostala matná zinková. Detailný záber na hotové dielo vidíte na ďalšom obrázku. Všetky šrouby a matice sa kartáčom prebrúsili aby sa odstránila hrdza a pred zašroubovaním sa kvapol WD40 do závitu.

Samostatne bol vyčistený a premastený WD40 šnekový prevod k ladiacemu kondenzátoru, musí ísť naprosto bezchybne. Kým máte ladiaci kondenzátor vonku tak skontrolujte aj či nie sú náhodou skraty medzi plechmi, lebo keď ho namontujete, tak už sa tam nedostanete.

5. Oprava elektroniky

Ako bolo spomenuté, elektronika bola vo veľmi dobrom stave, nikto ju neprerábal. Celá oprava prebehla pomerne rýchlo, asi dva dni, ak dodržíte nasledovný postup:

Všetky asfaltové kondenzátory opatrne vymontujte. Radšej si pred prácou spravte fotografiu pôvodného stavu. Podľa veľkostí kondenzátorov boli zo starých Tesla kondenzátorov naerezané trubičky, asfalt vytopený a do trubičiek zasunutý nový kondenzátor. Namiesto asfaltu bol potom použitý akrylový tmel, ktorý po zaschnutí natriete čiernym lakom. Kondenzátory boli potom obalené do originálnych papierových pásikov a priletované a pripevnené na pôvodné miesto. Rovnako bol opravený aj jediný elektrolyt v katóde EL2, bol vložený do hnedej trubičky.

V druhom kroku skontrolujte všetky prívody vedené v tieniacich opletených drôtoch k čiapočkám elektróniek. Prívod sa dá dlhším nahriatím na kryte cievky odletovať, starý drôt s keramickými izolátormi sa dá preč a dovnútra nasuňte kvalitne izoilovaný ohybný vodič. Všetko naspäť dobre priletujte. Skontrolujte potom ohmické odpory medzi jednotlivými vinutiami mf transformátorov. Majú byť okolo 10-12 Ohmov. Dôkladne kefkou očistite čiapočky elektróniek, prípadne pomôže kvapka Kontoxu.

Dôkladne očistite aj kontakty v päticiach. Pri takejto silnej korózii sú skorodované aj mosadzné pliešky v päticiach, dôkladne oškrabte a vatou s Konmtoxom vyčistite.

Odpory premerajte ohmetrom. Ak sa vám niektorý nezdá, najmä katódové, tak ich vymeňte. Doporučujem dať originálne Philips odpory, napr. nájdete ich vo vraku podobných prijímačov y rokov 1939/1940 (napr. z Philips 516A) a prípadne ich akrylovou farbou prifarbiť na červeno. Nezľaknite sa ak mriežkový odpor v odcilátore EK2 50kOhm pri meraní moderným číslicovým ohmetrom neukáže 50kOhm (pri zapojení v akom je, pravdepodobne ohmeter meria s použitím určitej frekvencie a paralelný oscilačný obvod vykazuje pri mojom voltmetri asi 500kOhm namieto 50 kOhm - v takomto prípade poslúži bežný ohmeter, ako AVOMET, alebo na chvíľo odletujte podozrivý odpor).

Skontrolujte všetky spoje, resp. ich dôjkladne priletujte. Rádio bude v aute, tak aby sa niečo otrasmi nepovolilo.

Potom som postupoval normálnou metódou ladenia superhetu. NF pracovalo ihneď a bolo treba doladiť mf. Podarilo sa mi spraviť mf kmitočet okolo 470kHz. Jedna mf cievka mala problém, pri ladení sa nedala nastaviť, potom som zistil, že je uvoľnená v kryte. Neostávalo nič iné, len celý mf kryt otvoriť, vybrať telieska, cievko nanovo prilepiť minutovým epoxydom a priletovať prívody. Po zmontovaní a pripevnení na šasí sa dala ľahko naladiť. Pri druhom prijímači (prerobenom) použil namiesto úplne pokayeného mf trafa, mf trafo z Taliznama. Rozmerovo presne pasuje, len prívody sú všetky zospodu, čo pri prerobenom prístroji nevadilo (pozri foto na konci článku).

Keďže rádio nemá stupnicu, spravil som si pomocnú ručičku na oske ladiaceho kondenzátora. Prepočítal som si vzorové body zhody, pre kmitočty DV: 375-155 kHz, a SV: 1500 - 600kHz. Výpočet najdete v dolepriloženom exceli. Hodnoty súčiastok som vzal z originálnej schémy Philips. Najprv som odstavil oscilátor a premeral som vstupný obvod a označil si body zhody na kondenzátore. Tieto isté frekvencie boli potom použité pri nastavení oscilátora. V oscilátore sa nastavuje len horný kmitočet a stredný kmitočet na padding kondenzátoroch (sú pripojené paralelne k asfaltovým dvom kondenzátorom). Nad šasí sa trimrom najprv nastavuje SV padding (paralelne k C15) a potom pod šasí DV padding (paralelne k C8).


Po takto zladenom prístroji sa ozvala desiatka staníc, samozrejme Radiojournal na DV. oužil som 2m drôt ako anténu, čo asi bude aj prípad v aute.

Popritom ako som sa kochal zvukom rádia, tak červenou farbou sa poistili proti otočeniu všetky trimre, matice a jadierka v mf tranformátoroch.

Asfaltové kondenzátory, ktoré nahradia nové, avšak zaliate do trubičiek. Aby vyzerali ako staré typy.

Súčiastky pod šasí po celkovej kontrole a výmene kondenyátorov.

Hotový prístroj - pohľad z predu, chýba ešte EL2. Na ladiacom kondenzátore vidno pomocnú ručičku pre ladenie a značky.

Hotový prístroj - pohľad zo zadu. Zaujímavá je EL2, malá čierna koncová pentóda.

Hotový prístroj - pohľad zo strany meniča. Ešte príde pripevniť vrchnú tlmivku, ale tá sa pripevňuje druhým koncom o skrinku.

Hotový prístroj - pohľad zo strany ladiaceho kondenzátora

6. Renovácia mechanických častí, kompletizácia

Všetky kovové časti skrinky boli dôkladne obrúsené, až na kov. Bola nastriekaná základná farba a vrchná tmavozelená (vojenská) farba s nádychom metalízy. Vnútro skrinky bolo nastriekané medeným tieniacim lakom. Originálne bolo vnútro skrinky pomedené. Na okrajoch skrinky sú mosadzné hrebene, ktoré zaisťujú dobrý kontakt medzi jednotlivými časťami skrinky - tie pri striekaní zakryte a následne dôkladne očistite od prípadného nánosu farby. Do vrchnej časti bol vsadený brokát a pod ním pozinkovaná mriežka s okami 5x5mm. Na tomto modeli sú ešte na okraji otvoru pre reproduktor, dve chrómované okrasné lišty. Celý prístroj sa upevňuje na karosériu silným "silenblokom" - rám z plechu 3mm, s dvomi skrutkami M6. Tento rám bol nanovo pozinkovaný.

Veľmi dôležité sú mechanické časti - bowdeny - medzi rádiom a ovládacím panelom. Musia chodiť veľmi jemne, preto boli rozobraté, vyčistené a premazané. Aj plechový kryt panelu bol nastriekaný rovnakou farbou ako skrinka. Skladanie rádia doporučujem po etapách - po každej etape dôkladne premerajte všetky elektrické pripojenia, ráznejším poklepom po priletovaní prípojných káblov a tlmiacej cievky v meniči - skontrolujte či sú mechanicky odolné. Po skompletovaní meniča prišroubujte horný tieniaci kryt (pozri ďalej). Pod každú šroubičku dajte pérovú podložku príslušného rozmeru.

Reproduktor bol použitý z autobusu - s magnetom na strane membrány, tým sa zabezpečí, že sa určite zmestí do skrinky. Jeden prívod reproduktoru je pripojený ku kostre a jeden je tvorený káblikom ukončeným banánikom - zasunie sa do zdierky vo vnútri prístroja.

Mechanické diely skrinky po nastriekaní zvonku aj zvnútra - môže začať montáž prístroja

Prístroj po vsunutí do skrinky - ešte nie je založený tieniaci kryt na meniči. Menič je aj s tlmivkami skompletovaný.

Hotový prístroj - boli použité kvalitné autokáble, dobovo vyzerajúce. na anténu sa použil tienený kábel.

Ovládací panel - predný pohľad

Ovládací panel - pohľad zozadu. Na paneli je vypínač na kľúčik, žiarovka a dva ovládacie gombíky.

Tu prinášame ešte fotografiu a rozmery vrchného krytu na menič. Na vrchu vidno pokyn pre otočenie vibrátora podľa polarity batérie.

7. Oprava prerobeného prístroja

Druhý kus, 268/269B - bol prerobený na modernejšie elektrónky triedy Exx21. Tento prístroj som nastavil na 12V batériu, lebo mal 12V vibrátor. Pri takomto nastavení boli vybraté elektrónky EBL21 (If=0,9A) a potom boli do série dané tri paralelne zapojené žeravenia elektróniek ECH21 (osc+zmiešavač), EF22 (mf) a ECH21 (trióda ako nf). Takto spolu dali tiež 0,84A žeraviaci prúd. Výsledok je že sa dajú žhaviť z 12V, odber 0,9A.

Opravu prístroja detailnejšie nerozoberám, lebo nie je to originálne vyhotovenie, ale slúži len na ilustráciu, že i prerobený prístroj sa dá pomerne dobré zachrániť, ak sa uspokojíme s tým, že vnútro nie je celkom originálne. Nálepka o type rádia vypadla z meniča, po otvorení spodného krytu.

Nálezový stav prerobeného prístroja na Exx21 elektrónky.

Prístroj po renovácii (6V na trafe má byť správne 12V), bolo to tam napísané v originálnom vyhotovení.